Naša škola mala družobné styky s jednou francúzskou školou v Paríži. Boli sme tam na návšteve a Francúzi zorganizovali spoločenský večer, na ktorom sa okrem kultúrneho programu, tancovania a jedenia aj rečnilo. Po parížskom primátorovi a riaditeľke francúzskej školy som dostal možnosť prihovoriť sa účastníkom podujatia aj ja, ako riaditeľ slovenského gymnázia. Nuž som hovoril a tlmočníčka prekladala moje slová do francúzštiny. Zrazu som dostal nápad a na konci príhovoru som prehlásil:
- Francúzi nie sú dobrí ľudia.
Keď to počuli žiaci našej školy stuhli v očakávaní medzinárodného škandálu. Francúzi nič nerozumeli, preto sa milo usmievali. Tlmočníčka bola šokovaná, ale nevedela kam z konopí, tak im moje odvážne tvrdenie s ťažkým srdcom preložila. Po jej slovách stuhli Francúzi. Ja som sa nadýchol a pokračoval:
- Áno, Francúzi nie sú dobrí ľudia, lebo si myslím, ba som o tom presvedčený, že sú to ľudia výborní, ba až skvelí. Všetci, no najmä Francúzi si uľahčene vydýchli a začali nadšene tlieskať, lebo medzinárodný škandál bol šťastlivo zažehnaný.