Počet piadimužíkov bol vždy väčší ako obrov. Preto pre obrov bolo zas viac pomenovaní. Od Valibuka, Valihoru, Lomidreva, opachu až k najväčšiemu po Bohu, prípadne k piadimužíkovi - obrovi.

Magické čísla v rozprávkach sú Sedem zhavranelých bratov, Dvanásť mesiačikov, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, len kráľ bol vždy jeden. Škody narobil aj tak najviac, najmä, keď mu pomáhali jeho tajomníci a tajná služba. Ľahko im bolo nájsť tajný vchod do jaskyne k pokladom, čo strážil sedemhlavý šarkan. Ten sa živil mäsitou stravou (princeznami). Hôrni chlapci vystupovali v rozprávkach ako ochrancovia prírody a pospolitého ľudu. Preto mali plné ruky práce. Valaška išli na odbyt, včítane sliepok vlašiek, fľašiek i ovečiek.

Aj kríza chodila na ľudí. Vtedy jej hovorili bieda. Keď páni nemali soli, šuhaji pálenky a dievčatá o vienky prišli. Hrachu na šmýkanie zbojníkov bolo vždy dosť. Dukáty sa dávali do živôtika. Čím bol väčší, tým viac bolo dukátikov. Už vtedy sa nosili monokiny. Podprsenka a nič.
Čas plynul aj bez hodín. Iba pieskové presýpacie nosili páni. Z dukátov urobené presýpacie hodiny boli nepresné. Piesok sa dovážal až zo Sahary. Kráľ nosil hodiny presýpacie zo zlatého piesku.

Občas chudobní ľudia polihovali po práci na dereši. Bol to jediný nábytok, čo si mohli dovoliť. Drábi robili veľkonočnú šibačku viackrát do roka. Drali poddaných jedna radosť.

Dnes už žijeme iný rozprávkový život. Drábov nahradili kádrovníci masmédiá, biče kádrové posudky. Len po súdok sa chodí rovnako. Na voze a vedú sa pri ňom reči o koze. Preto aj do rozprávok vstupujú zvieratá. Sú to väčšinou krycie mená rôznych indivíduí, pochádzajúce až z Indie.
Podľa hada ľudia vynašli drôt, podľa vlka strojček na mäso. Podľa korytnačky panciere pre rytierov. Podľa deda Vševeda akadémiu vied. Podľa bosoriek spolky - čertove volky.

... a sme v súčasnosti. Tak kráčame z rozprávky do rozprávky a vôbec nie sedemmíľovými čižmami. Niektorí historici tomu vravia dejiny.

P. S.: Kedysi ľud si spieval pri práci. Dnes pri speve aj občas pracuje.