Pred piešťanským TESCOM už tradične rozbachorená Cigaňa ponúka všetko, čo sa dá ukryť pod handrami na sebe. Prediera sa pomedzi zaparkované autá a číha na svoju korisť ako pavúk na svoje muchy. Vidím ju z diaľky, na opačnom konci parkoviska. Zakývam jej. V nádeji, že sa môj muž už oholil, lebo sa v republike konečne prestalo kradnúť, dofučí ku mne ako lokomotíva a odkiaľsi už loví ten holiaci strojček, lebo mi ho konečne predá. No ja nelením a predbehnem ju.
- Pani, nekúpite hatiaci strojček?
Opísať výraz v jej tvári sa ani nedá.