Sedí žabka na ohromne veľkom hovne. Ktosi ide okolo a pýta sa:
”Žabka, čo je to tu za obrovské hovno?”
”To je veľmi dlhá história.” hovorí žabka.
”Nevadí, že je dlhá, porozprávaj nám ju.”
”Bolo to tak.” začala svoje rozprávanie žabka. ”Žil kedysi na jednom brehu divokej hlbokej rieky krásny mladík a na druhom prekrásna dievčina. Raz si vyšli obaja naraz k rieke, uvideli sa a zrazu sa jeden do druhého zamilovali. Mladík mal malý čln a tak preplával v ňom divokú hlbokú rieku k dievčaťu. Celý deň sa potom oni prechádzali, rozprávali
i milovali. Večer sadol mladík do svojej loďky a vrátil sa na svoj breh divokej hlbokej rieky. Na druhý deň sa história opakovala... i na mnohé ďalšie dni potom. Raz v noci sa však zdvihla ohromná búrka, strhla so sebou malú loďku
a odniesla ju nevedno kam. Od tých čias mladík i dievča každé ráno vyšli na svoj breh rieky, sedeli, hľadeli jeden na druhého a vzdychali... No nič viac nemohli urobiť, lebo rieka bola hlboká a divoká. Taká je to smutná história...”
”Počuj, žabka, história je to určite smutná, ale akú to má súvislosť s tým, kde sa tu vzalo to veľké hovno?”
”Čo ja viem? Asi ho tu niekto vysral, alebo čo...”