Priemerné hovno zdravého človeka váži približne pätnásť deka a meria cca 8 až 15 cm. Z 65 % je tvorené vodou, z 5 až 10% dusíkom, z 10 až 20% pevnými substanciami a z 10 až 20% popolom. Obvykle má hnedú farbu, čo je spôsobené obsahom bilirubínu, žltého vedľajšieho produktu pri likvidácii starých červených krviniek, chemicky príbuzného hemoglobínu. Baktérie v poslednej časti tráviaceho traktu spôsobujú premenu svetlejšieho bilirubínu na tmavohnedý urobilín. Keďže malé deti ešte nemajú tak vysoký obsah týchto baktérií v črevách, sú ich výkaly svetlejšie. Istý profesor na ornellovej veterinárnej škole dokazoval neškodnosť a sterilitu výkalov novorodencov tým, že pred svojimi študentami zjedol lyžičkou obsah hrubého čreva mladého teliatka na pitevnom stole. Proces trávenia nie je dokonalý, takže človek výkalmi vylúči približne tretinu užitočných bielkovín. Istým spôsobom sú i výkaly nutrične pomerne bohatou stravou. Medzi ľuďmi nie je pojedanie výkalov bežné, predovšetkým z estetických dôvodov, ale mnohé zvieratá to robia, vrátane psov, prasiat, myší, kurčiat či krýs. Potrava má na vlastnosti hovna prirodzene veľký vlyv. Jedlo bohaté na vodu, predovšetkým zelenina, vedie k veľkým a klzkým hovnám, zatiaľ čo tučné jedlá skôr k malým a pomalým. Výkaly vegetariánov a ľudí, ktorých črevá produkujú väčšie množstvo metánu, majú tendenciu plávať na hladine. Na strave závisí prirodzene i zápach výkalov. Kojené deti majú výkaly takmer bez zápachu, naopak alkoholici, s bohatou črevnou flórou, majú mimoriadne páchnúce hovná