Jedného dňa zahynul pri autonehode úspešný personalista. Jeho duša vystúpila k Bráne Nebeskej, kde ju privítal svätý Peter: "Ty, personalista, vitaj v Nebi, ale súčastne ti musím povedať, že pre nás predstavuješ istý problém. Ešte tu nemáme žiadnych personalistov, a tak poriadne nevieme, čo s tebou. A keď pri niekom nevieme, čo s ním, máme také malé pravidlo: Na jeden deň ho pošleme do Pekla, na druhý deň ho máme u nás v Nebi a nakoniec si sám vyberie, kde chce zostať."
"No, ja by som snaď zostal rovno tu, načo toľko čakania..." navrhol personalista.
Ale svätý Peter zakrútil hlavou: "Pravidlá sú pravidlá."
Tak svätý Peter posadil personalistu do výťahu a poslal ho až úplne dole, do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista vidí krásne zelené lúky, po ktorých sa prechádzajú šťastní ľudia a veselo sa medzi sebou bavia. Všetci sú dobre oblečení, spokojní a je medzi nimi plno jeho priateľov, personalistov! Pribehnú k nemu, uvítajú sa, spomínajú na staré časy. Potom ho zoznámia s Diablom, príjemným, vtipným pánom, a ten ich všetkých pozve do miestnej reštaurácie na exotickú večeru, pri ktorej popíjajú, porozprávajú sa a čas uletí, až je ráno, a personalista musí ísť do výťahu a do Neba.
Nasledujúci deň strávi personalista v Nebi. Sedí si na obláčku, príjemne si brnká na harfu, pospevuje si obľúbené pesničky. A deň utečie, ani nevie ako.
Príjde večer a svätý Peter si zavolá personalistu: "Tak, bol si v Pekle, bol si i v Nebi, kde by si rád zostal?"
"Vieš, svätý Peter, nebolo mi u vás zle. Ešte nikdy som nestrávil také dva príjemné dni ako tieto posledné. Ale vieš, tam dole v Pekle mám priateľov a oni na mňa určite čakajú... Nehnevaj sa, radšej by som zostal v Pekle."
Svätý Peter prikývol a poslal personalistu výťahom späť do Pekla. Dvere výťahu sa otvoria a personalista neverí vlastným očiam: Namiesto zelených lúk rozoraná olejová zemina, odpadkov po kolená a jeho priatelia oblečení do handier a zúbožení na kosť tieto odpadky zbierajú a triedia. Ani sa naňho nepozrú, oči upierajú len na svoju smutnú a zapáchajúcu prácu. Zrazu k nemu pristúpi Diabol a vezme ho okolo ramien.
"Počúvaj, Diabol, ja to nechápem... Včera to tu bolo samá zeleň, radosť, spokojnosť a pohoda, a dnes je to jedno obrovské smetisko, kde nemá nikdo na nikoho ani čas, ani náladu!"
Diabol sa pousmeje: "To vieš, včera sme s tebou robili personálny nábor. Dnes už si súčasťou tímu..."