Rozprávajú sa dvaja cigáni:
- Deži, a už ši čul o tym, že idzem ženic mojeho jediného syna Aladára?
- Ne... A co?
- Ta zrobím mu také vešele, že zavolám calú cigánsku perepuču, aj teho najposlednejšeho cigána... A aj Ďula Rozborila!
- Juj, ta to nedobre skončí, Lajoš!
- A čomu myšlíš, Dežu?
- No, ta dze zrobíš toto vešele s teľoma ľudzami?
- No tu, na tej veľkej lúke...
- A dze budu chodzic ľudze srac? A dze še pujdu milovac, ha?
- Ale kukaj, Dežu, kukurica v poľu vysoká, ta tam...
- Juj, ta to nebárs dobre vymyšleno...
- Tak budze jak som hvarel... A punktum!
Na svadbe však Dežo kvôli operácii nebol. Keď ho prišiel Lajoš do nemocnice pozrieť, smutným hlasom povedal:
- Dežku, ta mal ši pravdu s tým vešeľom. Naisce to nedopadlo dobre...
- A co? Jak?
- No... tote co išli do kukurici srac, ta buli pokefané... A te co išli kefac, ta buli osraté!